🇸🇪 SV - Svenska
🇸🇪 SV - Svenska
Utseende
🇸🇪 SV - Svenska
🇸🇪 SV - Svenska
Utseende
A) Bilda verbfraser med rötterna som anges inom parentes genom att infoga:
brāhmaṇas ... (yaj, nṛt, viś, man, yudh, nī, muh)
= ब्राह्मणस् ... यज्, नृत्, विश्, मन्, युध्, नी, मुह्
brāhmaṇo yajati / yajate. brāhmaṇo nṛtyati. brāhmaṇo viśati. brāhmaṇo manyate. brāhmaṇo yudhyate. brāhmaṇo nayati / nayate. brāhmaṇo muhyati.
ब्राह्मणो यजति । ब्राह्मणो यजते । ब्राह्मणो नृत्यति । ब्राह्मणो विशati । ब्राह्मणो मन्यते । ब्राह्मणो युध्यते । ब्राह्मणो नयति । ब्राह्मणो नयते । ब्राह्मणो मुह्यति ।
devas ... (nṛt, yudh, smṛ, sṛj)
= देवस् ... नृत्, युध्, स्मृ, सृज्
devo nṛtyati. devo yudhyate. devaḥ smarati. devaḥ sṛjati.
देवो नृत्यति । देवो युध्यते । देवः स्मरति । देवः सृजति ।
kavis ... (man, smṛ, viś)
= कविस् ... मन्, स्मृ, विश्
kavir manyate. kaviḥ smarati. kavir viśati.
कविर्मन्यते । कविः स्मरति । कविर्विशति ।
dhenus ... (viś, bhū)
= धेनुस् ... विश्, भू
dhenur viśati. dhenur bhavati.
धेनुर्विशति । धेनुर्भवति ॥
B) Sätt meningarna som bildats i övning A i plural
brāhmaṇā yajanti / yajante / nṛtyanti / viśanti / manyante / yudhyante / nayanti / nayante / muhyanti.
ब्राह्मणा यजन्ति / यजन्ते / नृत्यन्ति / विशन्ति / मन्यन्ते / युध्यन्ते / नयन्ति / नयन्ते / मुह्यन्ति ।
devā nṛtyanti. devā yudhyante. devāḥ smaranti. devāḥ sṛjanti.
देवा नृत्यन्ति । देवा युध्यन्ते । देवाः स्मरन्ति । देवाः सृजन्ति ।
dhenavo viśanti. dhenavo bhavanti.
धेनवो विशन्ति । धेनवो भवन्ति ॥
C) Translate into Sanskrit:
1. He worships with a sacrifice. (The sacrificial priest for the sacrificer)
yajati.
यजति ।
2. Śiva dances.
śivo nṛtyati.
शिवो नृत्यति ।
3. Rāma leads.
rāmo nayati.
रामों नयति ।
4. Śūdras are confused.
śūdrā muhyanti.
शूद्रा मुह्यन्ति ।
5. The Kṣatriya women enter.
kṣatriyā viśanti.
क्षत्रिया विशन्ति ।
6. The LORD causes to emanate.
īśvaraḥ sṛjati.
ईश्वरः सृजति ।
7. The Kṣatriya worships with a sacrifice. (as the sacrificer)
kṣatriyo yajate.
क्षत्रियो यजते ।
8. Śūdra women dance.
śūdrā nṛtyanti.
शूद्रा नृत्यन्ति ।
9. Kṣatriyas fight.
kṣatriyā yudhyante.
क्षत्रिया युध्यन्ते ।
10. Holy men lead.
sādhavo nayanti.
साधवो नयन्ति ।
11. They remember.
smaranti.
स्मरन्ति ।
12. Who (fem.) dances?
kā nṛtyati?
का नृत्यति ।
13. The (mentioned) Brahmin woman dances.
sā brāhmaṇī nṛtyati.
सा ब्राह्मणी नृत्यति ॥

Fig.: का नृत्यति ।
(Image source: Details)
A) Fill-in exercise: Form questions to which the sentences you form after the following fill-in exercises are answers:
1. devas ... (īśvara, nṛt, sṛj, agni, indra)
देवस् ... ईश्वर, नृत्, सृज्, अग्नि, इन्द्र
deva īśvaraḥ. devo nṛtyati. devaḥ sṛjati. devo 'gniḥ. deva indraḥ.
देव ईश्वरः । देवो नृत्यति । देवः सृजति । देवो ऽग्निः । देव इन्द्रः ।
deva īśvaraḥ. devo nṛtyati. devaḥ sṛjati. devo 'gniḥ. deva indraḥ.
देव ईश्वरः । देवो नृत्यति । देवः सृजति । देवो ऽग्निः । देव इन्द्रः ।
2. (dvija, sādhu, kavi) ... brāhmaṇaḥ
द्विज, साधु, कवि ... ब्राह्मणः
dvijo brāhmaṇaḥ. sādhur brāhmaṇaḥ. kavir brāhmaṇaḥ.
द्विजो ब्राह्मणः । साधुर्ब्राह्मणः । कविर्ब्राह्मणः ।
3. (śruti) ... vedaḥ
श्रुति ... वेदः
śrutir vedaḥ.
श्रुतिर्वेदः ।
4. (veda) ... śrutiḥ
वेद ... श्रुतिः
vedaḥ śrutiḥ.
वेदः श्रुतिः ।
5. (brāhmaṇa, guru) ... yajanti
ब्राह्मण, गुरु ... यजन्ति
brāhmaṇā yajanti. guravo yajanti.
ब्राह्मणा यजन्ति । गुरवो यजन्ति ।
6. (devī) ... indrāṇī
देवी ... इन्द्राणी
devīndrāṇī.
देवीन्द्राणी ।
7. (śūdra, śūdrā, devī) ... nṛtyanti
शूद्र, शूद्रा, देवी ... नृत्यन्ति
śūdrā nṛtyanti. śūdrā nṛtyanti. devyo nṛtyanti.
शूद्रा नृत्यन्ति । शूद्रा नृत्यन्ति । देव्यो नृत्यन्ति ।
8. (kṣatriya) ... yudhyante
क्षत्रिय ... युध्यन्ते
kṣatriyā yudhyante.
क्षत्रिया युध्यन्ते ।
9. (brāhmaṇa, brāhmaṇī) ... viśanti
ब्राह्मण, ब्राह्मणी ... विशन्ति
brāhmaṇā viśanti. brāhmaṇyo viśanti.
ब्राह्मणा विशन्ति । ब्राह्मण्यो विशन्ति ।
10. (guru) ... candrakīrtiḥ
गुरु ... चन्द्रकीर्तिः
guruś candrakīrtiḥ.
गुरुश्चन्द्रकीर्तिः ।
11. (sādhu) ... rāmaḥ
साधु ... रामः
sādhū rāmaḥ.
साधू रामः ॥
B) Sätt i plural:
1. brāhmaṇo yajati.
ब्राह्मणो यजति
brāhmaṇā yajanti.
ब्राह्मणाः यजन्ति ।
2. This is.
कैषा
kā etāḥ.
का एताः ।
3. The Kṣatriya performs a sacrifice.
क्षत्रियो यजते
kṣatriyā yajante.
क्षत्रिया यजन्ते ।
4. The virtuous woman remembers.
साध्वी स्मरति
sādhvyaḥ smaranti.
साध्व्यः स्मरन्ति ।
5. The Vaiśya is confused.
वैश्या मुह्यति
vaiśyā muhyanti.
वैश्या मुह्यन्ति ।
6. He creates.
सृजति
sṛjanti.
सृजन्ति ।
7. The goddess thinks.
देवी मन्यते
The goddesses think.
देव्यो मन्यन्ते ।
8. The teacher enters.
गुरुर्विशति
guravo viśanti.
गुरवो विशन्ति ।
9. Who is this?
को ऽयम्
Who are these? / Which ones (feminine)?
क इमे । कयिमे ।
10. This goddess dances.
इयं देवी नृत्यति
imā devyo nṛtyanti.
इमा देव्यो नृत्यन्ति ।
11. This god fights.
एष देवो युध्यते
ete devā yudhyante.
एते देवा युध्यन्ते ।
12. He creates.
स सृजति
te sṛjanti.
ते सृजन्ति ।
13. The male animal and the female cow.
पशुर्धेनुः
paśavo dhenavaḥ.
पशवो धेनवः ।
14. Who is this (feminine)?
केयम्
kā imāḥ.
का इमाः ॥
C) Form the Ātmanepada for:
1. Rāma performs a sacrifice.
रामो यजति
rāmo yajate.
रामो यजते ।
2. The Kṣatriyas lead.
क्षत्रिया नयन्ति
kṣatriyā nayante.
क्षत्रिया नयन्ते ॥
D) Form the feminine for:
1. The Śūdra leads.
शूद्रो नयति
śūdrā nayati.
शूद्रा नयति ।
2. The virtuous man enters.
साधुर्विशति
sādhvī viśati.
साध्वी विशति ।
3. The Brāhmaṇa remembers.
ब्राह्मणः स्मरति
brāhmaṇī smarati.
ब्राह्मणी स्मरति ।
4. The Kṣatriya fights.
क्षत्रियो युध्यते
kṣatriyā yudhyate. kṣatriyī yudhyate.
क्षत्रिया युध्यते । क्षत्रियी युध्यते ।
5. The deity is the guru.
देवो गुरुः
devī gurvī.
देवी गुर्वी ॥
E) Translate:
1. Devatānnapūrṇā.
देवतान्नपूर्णा
Annapūrṇā is a deity.
2. Śūdretarā.
शूद्रेतरा
Itarā is a Śūdra woman.
3. Vaiśyastulādharaḥ.
वैश्यस्तुलाधारः
Tulādhara is a Vaiśya.
4. Kavirmāghaḥ.
कविर्माघः
Māgha is a poet.
5. Devyumā.
देव्युमा
Umā is a goddess.
6. Śrutirvedaḥ.
श्रुतिर्वेदः
The Veda is Śruti.
7. Dhenurviśati.
धेनुर्विशति
The cow enters.
8. Guruścaitanyaḥ.
गुरुश्चैतन्यः
Caitanya is a guru.
9. Devīndrāṇī.
देवीन्द्राणी
Indrāṇī is a goddess.
10. Sādhu guruḥ.
साधुर्गुरुः
The guru is a sage.
11. Gururyajate.
गुरुर्यजते ॥
The guru performs a sacrifice as the sacrificer.
F) Translate into Sanskrit:
1. Rāma performs a sacrifice (as the sacrificer).
rāmo yajate.
रामो यजते ।
2. Durgā is a goddess.
devī durgā.
देवी दुर्गा ।
3. Mīnākṣī is a goddess.
devī mīnākṣī.
देवी मीनाक्षी ।
4. They are confused.
muhyanti.
मुह्यन्ति ।
5. Rāma is a holy man.
sādhū rāmaḥ.
साधू रामः ।
6. Who is the LORD?
ka īśvaraḥ.
क ईश्वरः ।
7. Indra is the LORD.
indra īśvaraḥ.
इन्द्र ईश्वरः ।
8. The domestic animals enter.
paśavo viśanti.
पशवो विशन्ति ।
9. Viṣṇu emanates = Viṣṇu creates.
viṣṇuḥ sṛjati.
विष्णुः सृजति ।
10. The twice-born are good.
sādhavo dvijātayaḥ.
साधवो द्विजातयः ।
सामर्ग्यजुर्वेदास्त्रयी । सामवेद ऋग्वेदो यजुर्वेदश्च त्रयी ।
12. This goddess is good.
sādhvīyaṃ devī / sādhvy eṣā devī / sādhvī sā devī.
साध्व्यीयं देवी । साध्व्येषा देवी । साध्वी सा देवी ।
13. The five "afflictions" are: ignorance, egoism, passion (love), hatred, and attachment to the body. (2 possibilities)
avidyāsmitārāgadveṣābhniveśāḥ pañca kleśāḥ / avidyāsmitā rāgo dveṣo 'bhiniveśaś ca pañca kleśāḥ.
अविद्यास्मितारागद्वेषाभिनिवेशाः पञ्च क्लेशाः । अविद्यास्मिता रागो द्वेषो ऽभिनिवेषश्च पञ्च क्लेशाः ।
14. "Abodes of Brahman" are: friendly goodwill, compassion, sympathetic joy, and equanimity. (2 possibilities)
maitrīkaruṇāmuditopekṣā brahmavihārāḥ / maitrī karuṇā muditopekṣā (ca) brahmavihārāḥ.
मैत्रीकरुणामुदितोपेक्षा ब्रह्मविहाराः । मैत्री करुणा मुदितोपेक्षा (च) ब्रह्मविहाराः ।
15. These Brahmins sacrifice on behalf of others.
ete / ime brāhmaṇā yajanti.
एते / इमे ब्राह्मणा यजन्ति ।
16. Brahmins, Kṣatriyas and Vaiśyas are twice-born. (2 possibilities)
dvijātayo brāhmaṇakṣatriyavaiśyāḥ / dvijātayo bṛāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāś ca.
द्विजातयो ब्राह्मणक्षत्रियवैश्याः । द्विजातयो ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याश्च ।
17. The sciences (for a prince) are: philosophy, the triple (Vedic knowledge), economics and politics. (2 possibilities)
ānvīkṣikītrayīvārttādaṇḍanitayo vidyāḥ / ānvīkṣikī trayī vārttā daṇḍanītiś ca vidyāḥ.
आन्वीक्षिकीत्रयीवार्त्तादण्डनीतयो विद्याः । आन्वीक्षिकी त्रयी वार्त्ता दण्डनीतिश्च विद्याः ।
kiṃ kuśalam?
ānvīkṣikītrayīvārttādaṇḍanitayo vidyāḥ / ānvīkṣikī trayī vārttā daṇḍanītiś ca vidyāḥ.
आन्वीक्षिकीत्रयीवार्त्तादण्डनीतयो विद्याः । आन्वीक्षिकी त्रयी वार्त्ता दण्डनीतिश्च विद्याः ।
kiṃ kuśalam?
किं कुशलम् ।
19. (Es geht mir) in jeder Hinsicht gut.
sarvathā kuśalam.
सर्वथा कुशलम् ॥